Navštívte sa nami realizácie energeticky úsporných stavieb rodinných domov
Sen a realita
Každý z nás chce bývať na úrovni, ktorá je obrazom našej individuality, jedinečnej osobnosti. Do predstáv o bývaní prenášame viac alebo menej vedome svoje kultúrne cítenie, technické chápanie, výtvarné vlohy, citové väzby, vzťah k tradíciám... Naše predstavy o domove ovplyvňuje aj miera informovanosti, spoločenstvo, v ktorom žijeme, naše finančné možnosti a pod. Kvôli uskutočneniu sna o domove si dokážeme odpustiť dovolenky, odsunieme kúpu nového auta a plánovaniu i výstavbe obetujeme týždne i mesiace voľného aj pracovného času. Vlastné obydlie, nech je to byt alebo dom, je často cieľom, ktorého naplnenie ľudí spája, no neraz aj rozdeľuje. Aby sme si spolu so svojou rodinou mohli splnenie sna užívať, nestačí len snívať - musíme aj plánovať! A to je prvý krok k realizácii sna.
Čerňany u Prahy - novostavby montovaného energeticky pasívneho domu na pylónoch s použitím fotovoltaických panelov na výrobu elektrickej energie
Architektúra a urbanizmus
Kým vo vytipovanej lokalite kúpime vhodný pozemok, mali by sme si čo najpresnejšie zadefinovať naše predstavy o budúcom bývaní. Nebojme sa preniesť ich aj na papier: požiadavky na bývanie, rozmery jednotlivých priestorov, vzhľad domu, farby, viditeľné (pohľadové) materiály. Pritom pamätajme na všetky požiadavky, túžby a potreby každého budúceho obyvateľa nového domu. Dobrý architekt našu predstavu o dome dokáže zosúladiť s urbanistickou koncepciou mesta či obce a tiež s miestnymi regulatívami. Akceptovaním genia loci zvoleného prostredia eliminujeme nielen rušivé prvky nášho domu, ale aj konflikty so stavebným úradom a v ideálnom prípade dokonca urbanistický celok našou stavbou oživíme.
Architektúra dnešných novopostavených satelitných sídlisk rodinných domov a radovej zástavby v 95-tich zo 100 realizácií nepripomína vôbec nič: nenadväzuje na tradičné architektonické tvaroslovia, nesnaží sa priniesť do tých súčasných žiadne nové formy, o duchu nehovoriac. Až príliš často to býva len zmes novodobých stavebných materiálov, poskladaných do nejakého tvaru. A tak na perifériách miest a obcí vyrastajú tisíce tvarovo aj hodnotovo lacných domov vo farebných prevedeniach, pripomínajúcich sprievod maškarných masiek, ktorý nikto nekoordinuje.
Súľovce - energeticky úsporný dom s veľmi dobrými parametrami a zaujímavou architektúrou postavil investor takmer svojpomocne
Ak sa rozhodneme pre bývanie v energeticky úspornom dome, už pred jeho plánovaním musíme uvažovať o podmienkach, ktoré pri výstavbe bežných domov zvyčajne ignorujeme. Pre energeticky úsporný dom je výhodné umiestnenie v severnej alebo východnej zóne pozemku, aby sme mohli celoročne využívať prežiarené plochy južného prostredia. Okrem toho takto umiestnený dom absorbuje maximum solárnych tepelných ziskov (pomer okien voči podlahovej ploche by mal byť 1:6). Obytné a oddychové priestory sú výhodnejšie v oslnených častiach domu, vchod, technické a pracovné priestory zas v zaclonených priestoroch. Umiestnenie toaliet, kúpeľní a kuchýň nad sebou vo viacpodlažných domoch, či vedľa seba v jednopodlažných domoch nielen šetrí materiály a skracuje rozvody, ale aj znižuje počet priestupov potrubí podlahami, čo významne obmedzuje ich ochladzovanie.
Architekti aj projektanti energeticky úsporných domov uprednostňujú jednoduché tvary s málo členitým povrchom domu - tým eliminujú počet tepelných mostov, teda aj riziko tepelných strát, a zjednodušujú aj konštrukcie stavieb. Hoci tvar striech energeticky úsporných stavieb nikto striktne neurčil, najvýhodnejšie sú pultové strechy s presne vypočítaným sklonom a tieniacim presahom cez fasádu (ak neplánujeme exteriérové žalúzie alebo okenice), vhodné sú aj ploché strechy. Vegetačné porasty na strechách vylepšujú ich termoizolačné vlastnosti a čiastočne kompenzujú stratu zeminy pod stavbou. Ostatné typy striech sú konštrukčne náročnejšie, ich realizácia je nákladnejšia a vykurovanie podstrešného, zvyčajne nevyužívaného priestoru pod nimi zbytočné.
Architekt by mal vo fáze prípravy projektu ponúknuť investorovi aspoň dve štúdie domu, aby spoločne dokázali stvoriť projekt, ktorý svojim vzhľadom a dispozičným riešením uspokojí všetkých troch: stavebníka, autora projektu aj obec, zastúpenú stavebným úradom.
Lelekovice - Brno - vidiek - investor ekologického energeticky pasívneho domu využil najmä prírodné stavebné materiály: hlinu, drevo, minerálna izolácia
Nie je dom ako dom...
V súčasnosti už aj slovenské stavebné firmy ponúkajú investorom energeticky úsporné stavby s celkom odlišnými konštrukčnými a izolačnými riešeniami, niekedy dokonca bez konvenčných vykurovacích systémov. Keďže o financie ide vždy až v prvom rade, rozhodujúcou býva reč čísel, ktorej rozumie investor aj staviteľ: kým bežné rodinné domy spotrebujú 150 - 250 kWh/ m2 za rok, energeticky úsporné stavby dosahujú aj menej ako desatinu tejto spotreby. V reči Eur to znamená, že napr. štyria obyvatelia zaplatia v energeticky mimoriadne úspornom dome s úžitkovou plochou cca 130 m2 za všetku spotrebovanú energiu (varenie, kúrenie, ohrev úžitkovej vody, prevádzka domácich elektrospotrebičov) cca 820 €! Užívatelia takéhoto domu určite ocenia celoročne vyváženú klimatickú pohodu, stabilnú cca 60 %-nú vlhkosť, nízku exteriérovú hlučnosť... Energeticky "neupravený" dom s rovnakou rozlohou uvedenú sumu poľahky pohltí za 3 mesiace!
Už dnes sa teda každý investor môže rozhodnúť, či svoj "tradične" naprojektovaný a postavený príbytok bude v lete chladiť klimatizáciou a v zime vyhrievať plynovým kotlom za desiatky tisícok korún, alebo či investuje do dokonalej izolácie domu, okien vyššej kvalitatívnej triedy, do systému riadeného vetrania so spätným ohrevom privádzaného vzduchu a dokonalého prevedenia stavby. Svojim potomkom tak môže každý investor zanechať bremeno nezadržateľne rastúcich platieb za plyn a elektriku alebo im mesačne ušetrí sumu, ktorú využijú podľa vlastného rozhodnutia...
Fámy a mýty
najmä o energeticky pasívnych a nulových stavbách pôsobia neraz ako kapitolky z fantasy literatúry. Ich šíriteľmi sú predovšetkým nedostatočne alebo nekvalifikovane informovaní "odborníci". Vo všeobecnosti investorská verejnosť nemá dostatok relevantných informácií - možno aj preto na Slovensku nerastie počet novopostavených energeticky úsporných budov tak progresívne, ako v západnej Európe. Rozsiahlejšiu výstavbu u nás nenaštartovali ani medializované skúsenosti užívateľov, ktorí už energeticky úsporné domy obývajú, ani odborné prezentácie, semináre a konferencie spojené s exkurziami do zahraničia, ba ani množstvo viac-menej plodných internetových diskusií na túmu EPD.
Individuálnych investorov pri rozhodovaní o type stavby neodrádzajú ani približne o 15 % vyššie náklady, trvalá absencia podpory štátu a bánk, ani náročnosť realizácií stavieb. Brzdou je skôr tradičná slovenská nedôvera voči novinkám všeobecne a v stavebníctve zvlášť a tiež priam chronický konzervativizmus vo vnímaní "kvalitných" stavebných materiálov. Na západ od Moravy a na juh od Dunaja sa nové technológie a stavebné systémy aplikujú viac ako päť, resp. 15 rokov, takže dnes sa v západnej Európe v energeticky pasívnom štandarde stavajú okrem bytových objektov aj administratívne a školské budovy, chaty aj výrobné haly. Na Slovensku zatiaľ nad riadeným vetraním, 30-centimetrovou izoláciou v plášti domov a trojsklami v špeciálnych okenných rámoch len pochybovačne krútime hlavami.
Oveľa zarážajúcejší je nezáujem developerov o energeticky úsporné stavby: kým nemeckí a rakúski developeri stavajú energeticky pasívne sídliská s komplexnou technickou a sociálnou infraštruktúrou, na Slovensku diskutujeme a špekulujeme o vhodnosti tohto typu stavieb v našom "špecifickom" geografickom prostredí!
Životné prostredie a technológie
Pojem "ekologické bývanie" zvyčajne spájame s drevostavbami, vybudovanými z plne recykovateľných stavebných materiálov z obnoviteľných zdrojov a v energeticky úspornom prevedení. Ekologickosť energeticky úsporných stavieb však spočíva najmä v dôsledkoch výroby jednotlivých stavebných materiálov: kým výrobou tzv. "tradičných" stavebných materiálov produkujeme milióny ton CO2 a iných skleníkových plynov, výrobou stavebných materiálov z prírodných obnoviteľných zdrojov produkujeme z tohto objemu len asi jednu desatinu!
Veľký Biel - 35 cm tepelná izolácia z minerálnej vlny uchráni interiér pred chladom rovnako dokonale, ako pred horúčavami
Energeticky úsporne domy nemusia byť automaticky vybavené solárnymi kolektormi a tepelnými čerpadlami. Pre domy s úžitkovou plochou nad 200 m2, domy s bazénmi, saunami, zimnými záhradami alebo skleníkmi tieto zariadenia majú zmysel. Vo väčšine prípadov však solárne systémy a tepelné čerpadlá svojimi cenami projekty bežných rodinných domov zbytočne predražujú, keďže výška nákladov je v porovnaní s energetickými úsporami príliš vysoká.
Energeticky úsporné domy fungujú predovšetkým na báze maximálnych tepelných ziskov zo slnečnej energie a schopnosti domu neuvoľniť toto teplo späť do exteriéru. V dokonale zaizolovanom interiéri dokážeme s minimálnymi nákladmi vytvoriť a udržať optimálnu tepelnú pohodu. Vzduchotesný plášť budovy energeticky úsporných budov by mal byť navrhnutý s tepelným odporom troj- až štvornásobne vyšším, ako v prípade bežných stavieb (napr. R = 9). Tepelné straty cez tradičné "únikové cesty", t. j. cez ostenia stavebných otvorov, takmer celkom obmedzí špeciálna izolácia rámov okien s trojitými sklami a vonkajších dverí s izolačnou výplňou. Vzduchotesnosť budov sa meria tzv. Blower-Door testom vo fáze "hrubej stavby", teda v čase, keď bez problémov môžeme miesta prieniku vzduchu odstrániť. Kvalitu tesnenia a izolácie stien môžeme skontrolovať termovíznou kamerou. Neprievzdušný dom na vetranie nevyhnutne potrebuje systém riadeného vetrania s rekuperáciou privádzaného vzduchu, kombinovaný s ohrevom úžitkovej vody, pomocou ktorého vyhrejeme interiér.
Podrobne a dokonale vypracovaný projekt je druhým krokom k energeticky úspornému bývaniu.
Financovanie
energeticky úsporných stavieb na Slovensku z iných ako vlastných, resp. hypotekárnych zdrojov je prakticky nemožné. Žiadna slovenská vláda zatiaľ nevypracovala program na podporu rozvoja výstavby energeticky úsporných stavieb, napriek tomu, že príkladov z Nemecka, Rakúska, Švajčiarska a iných krajín je dostatok. U našich eurosusedov výstavbu pasívnych objektov podporujú vlády aj súkromné banky. Nižšie úrokové sadzby umožňujú investorom rýchlejšie splatenie úverov vyššími splátkami z usporených financií. Inou formou sú výhodné sadzby za energie alebo energetické bonusy už počas výstavby domov. Priam neuveriteľným sa javí rozhodnutie krajinskej vlády v rakúskom Vorarlbersku, ktoré nepovoľuje výstavbu novostavieb a rekonštrukcie s energetickou náročnosťou nad 30 kWh/m2.
Výsledok
Nech sa už rozhodneme pre akékoľvek stavebné riešenie nášho nového obydlia, mali by sme mať na pamäti, že energetické zdroje Zeme nie sú nevyčerpateľné. Konzumné správanie stoviek miliónov obyvateľov našej planéty denne z týchto zdrojov uberá stovky miliónov ton - my takto konať nemusíme! Môžeme vykročiť inou cestou a na začiatku si môžeme zvoliť formu bývania, akú si zvolilo vyše 60 000 európskych rodín... Môžeme sa po zvyšok života tešiť z príjemného domova a usporených tisícok eur, ktoré sa stanú našim vlastným sociálnym pilierom.
Našim tretím krokom môže byť výstavba energeticky úsporného domu.
Mgr. Juraj Bondora
